Výchova nepočujúceho dieťaťa si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje jeho komunikačné potreby, sociálny vývin a celkovú inklúziu do spoločnosti. Rodičia a vychovávatelia často čelia otázkam, ako zabezpečiť optimálne podmienky pre jazykový a kognitívny rozvoj dieťaťa, ako ho viesť k samostatnosti a ako mu umožniť plnohodnotné začlenenie do širšej komunity.
Jazykový vývin a komunikácia
Jedným z najdôležitejších aspektov výchovy nepočujúceho dieťaťa je výber komunikačného systému. Medzi najčastejšie prístupy patria:
- Slovenský posunkový jazyk (SPJ) – prirodzený jazyk nepočujúcich, ktorý podporuje rozvoj myslenia a identity.
- Orálna metóda (slovný prejav + odzeranie) – vyžaduje dlhodobý tréning a nie vždy vedie k efektívnej komunikácii.
- Bilingválny prístup (SPJ + hovorený jazyk) – kombinácia posunkového jazyka a hovoreného/slovného prejavu v písomnej podobe, považovaná za najefektívnejší model vzdelávania.
Dôležité je, aby rodičia a blízke okolie nepočujúceho dieťaťa osvojili posunkový jazyk, čím mu umožnia plynulú komunikáciu a znížia riziko sociálnej izolácie.
Sociálny a emocionálny rozvoj
Nepočujúce deti môžu mať obmedzený prístup k neformálnemu učeniu (napr. náhodné rozhovory v rodine, televízia, rádio), čo môže ovplyvniť ich porozumenie svetu a vzťahom. Preto je dôležité:
- Vytvárať podnetné prostredie, kde môže dieťa slobodne komunikovať a vyjadrovať svoje emócie.
- Zapájať ho do komunity nepočujúcich, aby malo možnosť socializovať sa s rovesníkmi s rovnakou jazykovou skúsenosťou.
- Podporovať jeho sebavedomie, aby sa necítilo vylúčené a bolo schopné obhajovať svoje práva.
Vzdelávanie a budúcnosť dieťaťa
Vzdelávanie nepočujúcich detí si vyžaduje individualizovaný prístup a prispôsobenie metód výučby. Medzi hlavné faktory úspechu patria:
Prístup ku kvalitným tlmočníkom a špeciálnym pedagógom.
Používanie vizuálnych metód a moderných technológií vo výučbe.
Podpora bilingválneho vzdelávania (SPJ + hovorený jazyk).
Nepočujúce dieťa môže byť plnohodnotným a úspešným členom spoločnosti, ak mu poskytneme adekvátne nástroje na vzdelávanie, komunikáciu a sebavyjadrenie. Kľúčom je rešpektovanie jeho potrieb, podpora jeho identity a vytváranie inkluzívneho prostredia, v ktorom bude môcť naplno rozvíjať svoj potenciál.
Čo je dôležité?
- Využívajte chvíle počas celého dňa
- Dbajte na správnu polohu tela a tváre
- Nezabúdajte na dôležitosť očného kontaktu
- Nebojte sa výraznej neverbálnej komunikácie
- Dbajte na zrozumiteľnosť vášho prejavu
- Poskytnite dieťatku dostatočný čas na reakciu
- Opakujte, opakujte, opakujte všetky dôležité informácie
- Celodenne využívajte kompenzačnú pomôcku
- Upozorňujte dieťatko na zdroje zvuku vôkol neho
- Nezabúdajte na kľudné prostredie pre komunikáciu bez rušivých zvukov
- Pochváľte vaše dieťa
- Buďte dôslední
Vychádzajte z činností, ktoré sa každý deň opakujú: kŕmenie, kúpanie, hra…. Pri týchto činnostiach komentujte, čo s dieťatkom robíte : slovom a znakom. Dajte dieťatku informáciu o tom, čo sa bude diať, aj o tom, že už nejaká činnosť skončila, aby sa v dianí dokázalo orientovať. Na týchto situáciách sa dieťa učí chápať zmysel vecí a súvislostí medzi nimi.
Pri rozvoji komunikácie je vhodná akákoľvek spoločná činnosť. Všade sa niečo zaujímavé deje – nech je to cesta autobusom, alebo návšteva detského ihriska.
Správna poloha tela a tváre
Uvedomte si, že malé dieťa nie je v rovnakej výške ako dospelý. Je dobré posunúť svoju tvár do úrovne očí dieťatka a zároveň si dať pozor, aby ste mali dostatočne osvetlenú tvár. Dieťa tak môže dobre vidieť nie len na vašu tvár, ale aj na vaše ústa. Pretože pokiaľ vaše dieťa na vaše ústa nevidí, nemôže ani odzerať, čo mu hovoríte.
Očný kontakt
Aby dieťa mohlo využívať zrak pre získanie dôležitých informácii, musí s Vami mať dobrý očný kontakt. Nadväzujte s dieťatkom očný kontakt čo najčastejšie.
Dotýkajte sa ho na rôznych miestach na tele a upozorňujte ho na to, aby sa na vás pozrelo. Využívajte i krátke chvíle, keď sa na vás dieťa pozrie spontánne a hneď na to reagujte: usmejte sa, urobte gesto, urobte znak, povedzte slovo alebo mu ukážte hračku.
Tak docielite toho, že dieťa začne chápať, že keď sa na vás pozrie, niečo zaujímavé sa stane.
Výrazná neverbálna komunikácia
Dieťa vám bude lepšie rozumieť, keď budete používať výrazné gestá a keď bude výrazná aj mimika vašej tváre (ale nie prehnaná). Taktiež tým ľahšie upútate jeho pozornosť.
Zrozumiteľnosť vášho prejavu
Je vhodné hovoriť kľudne a zreteľne, ale nepreháňať výslovnosť, alebo dokonca deformovať postavenie hovoridiel v snahe výslovnosť zdôrazniť. Zároveň nie je nutné na dieťa kričať. Ideálne je prirodzené tempo reči so zreteľnejšou výslovnosťou, ktorá je sprevádzaná znakmi posunkového jazyka.
Keď hovoríte o nejakom predmete, nezabudnite ho dieťatku aj ukázať.
Svoju reč zjednodušujte ale neredukujte na jednotlivé slová.
Poskytnutie dostatočného času na reakciu
Pri hre, alebo spoločných činnostiach dajte dieťatku dostatok času, aby mohlo reagovať na váš podnet. Dospelí sa často snažia dieťatku pomôcť, zvlášť, pokiaľ si nie sú v danej situácii istí a boja sa, aby neurobili niečo zle. (tou situáciou môže byť práve situácia, kedy komunikujú s dieťatkom s poruchou sluchu). Buď za dieťa sami odpovedajú, alebo prídu príliš skoro s novým podnetom. Pamätajte ale na to, že dieťa potrebuje dostatok času na to, aby situáciu vyhodnotilo a reagovalo na ňu.
Opakovanie dôležitých informácii
Slová a znaky je dôležité opakovať často, aby ich dieťa malo možnosť zachytiť a pochopiť ich význam.
Celodenné využívanie kompenzačnej pomôcky
Dôležité je aj celodenné využívanie načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu, ktoré dieťatku zaistia tréning sluchu.
Upozorňovanie na zdroje zvuku
Od začiatku upozorňujte dieťa na zvuky, ktoré ho obklopujú (ako perie pračka, ako splachuje záchod, aké zvuky vydáva vysávač….)
Kľudné prostredie pre komunikáciu bez rušivých zvukov
Aby sa mohlo dieťa začať orientovať vo zvukoch, ktoré ho obklopujú, je potrebné, aby bolo doma tiché a kľudné prostredie. Rušivé zvuky (napr. pustené rádio, televízia) môžu dieťatku sťažiť zachytenie zvuku a taktiež schopnosť určiť, o aký zvuk sa jedná.
Pochvala
Keď sa dieťatku niečo podarí, dajte mu to výrazne najavo – mimikou, gestami, slovami i znakom. Nie je lepšej motivácie, pre ďalšiu spoločnú činnosť, než je pochvala.
Dôslednosť
V používaní postupov, ktoré sú dôležité v komunikácii s dieťatkom (viď. vyššie), buďte pokiaľ možno dôslední.
Zdroj: www.frpsp.cz
